Ešte skôr, než zaznie prvé slovo, ozve sa potlesk a hudba: toto nie je čítanie, ale divadlo pre uši. Cisár v ňom najprv tvrdo spí, vstávať skôr ako o desiatej odmieta a umývanie by najradšej odložil na zajtra, zatiaľ čo sluha chystá sedem skríň vyžehlených košieľ.
Až potom prichádzajú dvaja tkáči s látkou, ktorú vraj vidí len ten, kto je na svojom mieste právom. Celá nahrávka má 25 minút, dialógy odsýpajú a deti sa pri cisárovej márnivosti zasmejú skôr, než pochopia pointu.
Ako znie táto dramatizácia#
Znie ako predstavenie: herci v rolách, hudobné predely, ruchy javiska a cisár, ktorý rieši 101 párov topánok vážnejšie než celé kráľovstvo. Práve javisková forma robí z tejto verzie niečo iné než bežné rozprávanie, deti počúvajú postavy, nie rozprávača.
Andersenova predloha je tu spracovaná verne, ale s nadhľadom a humorom navyše. Či niekto napokon povie pravdu nahlas, si vypočujte sami, pointa stojí za to.
Čo si z príbehu odniesť s deťmi#
Školáci v ňom spoznajú satiru o strachu povedať pravdu, menší sa pobavia na hlúpom cisárovi, a obe skupiny sa majú o čom rozprávať. Vhodné je pre deti od 5 rokov, na cestu autom aj na spoločný večer.
Na zaspávanie sa nehodí, hudba a smiech deti skôr povzbudia. Nájdete ju medzi rozhlasovými dramatizáciami, a ak máte radi Andersena, pokračujte O škaredom káčatku, to je zasa dojímavé.
Rozprávka, po ktorej sa deti samy spýtajú, prečo nikto cisárovi nepovedal pravdu.
